Človek je už odpradávna tvor, ktorý inklinuje k cestovaniu. Kedysi to bolo najmä kvôli obžive, nedostatku životného priestoru alebo kvôli ohrozeniu života. Pri cestovaní využíval dlhé roky svoje nohy a bol schopný prejsť aj tisíce kilometrov, len aby našiel pokojné miesto, kde sa môže usadiť, založiť si rodinu, vytvoriť kmeň, mesto či štát.
Cestovanie aké ho poznáme dnes je už o niečom celkom inom. Dnes už máme našťastie omnoho lepšie a efektívnejšie dopravné prostriedky, vďaka ktorým môžeme objavovať tento svet pohodlne a rýchlo. Je to až neuveriteľné, že za pár hodín dokážeme preletieť niekoľko tisíc kilometrov alebo preplávať námorné míle.
Od čias veľkého sťahovania národov ubehlo už niekoľko desiatok storočí a my stále máme pocit, že sme všetko neprebádali. Aj keď veľkí cestovatelia ako Kolumbus, Cook, Magalhaes či Marco Polo preskúmali tento svet a objavili jeho najtajnejšie zákutia, každý z nás v kútiku duše túži objaviť ich po svojom. Chceme spoznávať iné kultúry, zažiť zvyky a tradície jednotlivých národov na vlastnej koži. Sme fascinovaní temperamentom južanských krajín ako sú Taliansko, Španielsko či Portugalsko. Udivuje nás disciplína a distingvovanosť severských národov, Nórov, Fínov alebo Švédov. Túžime navštíviť Afriku práve pre jej exotickosť aj keď sa jej v podstate obávame. Obávame sa stretov náboženstiev, obávame sa stretnutia s obyvateľmi z tých najchudobnejších krajín a najmä chorôb, pre ktoré je tento kontinent nebezpečný. Takto by sa dali menovať všetky časti sveta, ktoré chce človek navštíviť.
Pri výbere našich cestovateľských cieľov zohráva veľkú úlohu naša osobnosť. Sme dobrodruhovia, lenivci, bádatelia? Chceme oddychovať, spoznávať či nakupovať? Všetky tieto otázky by sme si mali položiť predtým než sa vydáme na cestu. Musíme si veľmi dobre uvedomiť kam cestujeme a prečo tam vlastne cestujeme. Dôležité je zvážiť, či je to bezpečné vycestovať do danej krajiny, či máme dostatočný rozpočet aj na prípady núdze a aspoň zbežne poznať miesto kam cestujeme.
To či si vyberieme dovolenku v 5-hviezdičkovom hoteli alebo v hosteli so spoločnou kúpeľňou je na každom z nás. To najdôležitejšie je, že nikdy nesmieme zabudnúť na to odkiaľ sme prišli, nech už v danej destinácii zostaneme akokoľvek dlho. Tak ako nám ona ponúka tú svoju kultúru, mali by sme si aj my priniesť tú svoju a podeliť sa s ňou.